Category: Rôzne

Nemoderný futbal na Slovensku

O modernom futbale na slovenský spôsob sme písali pri príležitosti otvorenia národného futbalového štadióna v marci 2019. Tento článok je jeho pokračovaním a jednou z odpovedí na to, čo proti nemu môžeme ako fanúšikovia a fanúšičky urobiť. Prinášame vám článok o inom, demokratickom ne-modernom futbalovom klube – Futbalovej Komunite Kozmos.

Moderný futbal

Na začiatok článku si pripomeňme, čo chápeme pod pojmom moderný futbal.

„Chápeme pod ním proces, v ktorom sa z fenoménu menom futbal stáva komerčne veľmi úspešný produkt určený na konzumáciu zákazníkmi, teda fanúšikmi priamo na štadióne alebo divákmi za obrazovkami TV. Spájajú sa s ním obrovské investície a toky súkromných peňazí do klubov, najmä na nákupy hráčov – v prenesenom zmysle slova novodobých žoldnierov a gladiátorov v novodobých arénach – bezduché štadióny častokrát bez možnosti státia fans, neskutočne prehnané ceny vstupeniek či zvýšená kontrola a „buzerácia“ zo strany usporiadateľov, SBS a polície. V konečnom dôsledku však ide len o jedno – o zisk. Futbal generuje obrovské peniaze: reklama, vysielacie práva, biznis plány, predaje hráčov, vplyv, korupcia… Je to proces, v ktorom sa futbal, ako vec verejná, dostáva do súkromných rúk extrémne bohatých ľudí, ktorí ho spravujú a rozhodujú o ňom v zmysle trhovej a kapitalistickej logiky. Z futbalu je už viac šou a zábavný priemysel než niečo, čo by spájalo ľudí a vytváralo spoločenské väzby. Najčastejšie sa moderný futbal spomína v súvislosti s najväčšími európskymi ligami a medzinárodnými súťažami na čele s Ligou majstrov, ktorá je považovaná za jeho absolútne najvyššiu úroveň, v ktorej sa točia nepredstaviteľné peniaze.”

Moderný futbal predstavuje pekne zabalený, upravený a ligotavý produkt, ktorý sa dobre predáva. Nové štadióny – spravidla na sedenie, veľké prestupy, drahé lístky, neustála kontrola v podobe kamerových systémov a sbs, bohatí mecenáši, reklama, sponzori, nejasné financovanie a čoraz menšie puto medzi klubom a fanúšikmi. To je moderný futbal. Čo je viac jeho opakom, ak nie klub, ktorý hrá zápasy na malom štadióne, klub, ktorý demokraticky vlastnia a spravujú jeho fans, klub, ktorý nie je tovar, ale komunita?

V sérii článkov a rozhovorov sme sa venovali klubom, ktoré založili fanúšikovia. Tieto kluby, ktoré prepájajú futbal s antifašizmom, sociálnymi a anti-kapitalistickými hnutiami sú jasným príkladom toho, že futbal nemusia kontrolovať iba bohatí, či veľké firmy. Ukazujú nám, že pokiaľ chceme, môžeme si vytvoriť vlastné štruktúry, o ktorých budeme rozhodovať iba my.

Od polky dvetisícich rokov vznikli po celej Európe viaceré kluby, ktoré fungujú na horizontálnych a demokratických princípoch. S niektorými z nich, ako napr. NK Zagreb 041 , Quartograd alebo FC Tarraco, sme v minulosti urobili rozhovory a mnohí z vás poznajú aj poľský klub AKS Zly z ich účasti na UAFA CUP-e. Nemusíme sa však už baviť iba o iných krajoch Európy.

FUTBALOVÁ KOMUNITA KOZMOS

Nápad založiť demokratický futbalový klub v Bratislave vznikol pred niekoľkými rokmi. Myšlienkou bolo vybudovať nie len futbalový klub, ale aj komunitu okolo neho, ktorá  bude postavená na demokratických, inkluzívnych a samosprávnych myšlienkach. Reálne obrysy začal tento nápad dostávať až koncom roka 2018, kedy sa začali prvé otvorené stretnutia.

Úplne si spomínam na prvé stretnutie, ktoré sa konalo 11.12.2018 v Stupavare. Na internete sa ku mne dostala výzva, že sa bude konať neformálne stretnutie ľudí, ktorí by chceli v Bratislave vytvoriť futbalový klub. Myšlienka ma od začiatku úplne nadchla, úprimne som si to vôbec nevedel predstaviť, no atmosféra a odhodlanie, ktoré sálalo z ľudí bolo strašne silné.“spomína Martin, člen koordinačnej skupiny FK Kozmos.

Archívna fotka z prvého otvoreného stretnuti

Po tomto prvom stretnutí nasledovali ďalšie, z ktorých vznikli skupiny ľudí, ktoré pracovali na celkovej príprave. Založenie klubu si vyžaduje splnenie niektorých formálnych a právnych povinností, ale aj vyriešiť mnohé logistické a praktické záležitosti. 

Na ďalších stretnutiach to začínalo všetko dostávať reálnejšie kontúry. Jeden mal známeho maséra v dedinskom klube v piatej lige, druhý poznal funkcionára v oblastnom zväze a od každého sme sa dozvedeli zopár informácií ako na to.“ hovorí Martin a dodáva, že klub sa podarilo založiť tak rýchlo, že to neočakávali ani na futbalovom zväze. Futbalová Komunita Kozmos (FK Kozmos) oficiálne vznikla v roku 2019 registráciou ako občianske združenie, asi pol roka od prvého stretnutia.

Demokraticky a nehierarchicky

Od začiatku formovania klubu bolo jasné, že pôjde o niečo iné, než bežný futbalový klub. FK Kozmos sa jednoznačne vymedzuje proti modernému, komerčnému futbalu a zastáva jasnú antifašistickú pozíciu, a teda aj odpor voči rasizmu, sexizmu, homofóbii či nacionalizmu. Ďalším princípom FK Kozmos je to, že je demokratický a rovnostársky. O dianí v klube rozhodujú jeho členovia (fanúšikovia), ktorí majú možnosť rozhodovať o všetkom, čo sa v klube aktuálne deje.

„Nemáme klasické štruktúry, nemáme hierarchiu v tom tradičnom slova zmysle. U nás nerobíme rozdiel v tom, či si klub pomáhal zakladať alebo si doňho vstúpil len minulý týždeň. Tvoj hlas je úplne rovnaký. Zároveň nikoho do ničoho nenútime. Keď nechceš alebo nemáš čas pomáhať, vôbec to nevadí. Sme radi, ak prídeš aspoň na zápas a odnesieš si z toho dobrý zážitok.“ vysvetľuje Martin. Klub sa skladá z členov a členiek, ktorí a ktoré rozhodujú o dianí v klube. Na to, aby sa niekto stal členom, musí súhlasiť s princípmi fungovania klubu a zaplatiť členský poplatok – tak, ako mu, či jej dovoľuje situácia. Raz až dvakrát za rok sa koná valné zhromaždenie všetkých členov, kde sa rozhoduje o hlavných otázkach klubu. Okrem toho v FK Kozmos fungujú akčné skupiny otvorené aj osobám, ktoré nie sú členmi, no stotožňujú sa s princípmi klubu. Tieto skupiny pracujú na konkrétnych témach, ako organizovanie a príprava zápasov a tréningov, aktivitám fans a fanklubu, financiám alebo mediálnej práci. Valné zhromaždenie volí aj takzvanú koordinačnú skupinu, ktorá spravuje klub a koordinuje prácu akčných skupín.

Klub so správnymi hodnotami

Futbalový tím FK Kozmos sa začal budovať na jar 2019 a najprv boli obavy, či sa nájde dosť ľudí, ktorí budú chcieť hrať futbal. Klub však nakoniec dokázal prilákať takmer 40 hráčov. Mnohí z nich hľadali možnosť hrať futbal v Bratislave, iní hrávali v žiackych, či mládežníckych súťažiach a vďaka Kozmosu „reštartovali“ svoje futbalové kariéry. Kozmos svojou myšlienkou dokázal osloviť mnohých ľudí. Pre Martina to bola možnosť mať klub s hodnotami, za ktorými môže stáť.  

„Ja som sa zapojil lebo milujem futbal. Narodil som sa v Bratislave a celé detstvo som chodil na Slovan. Čím som bol však starší, tým sa mi klub viac a viac vzďaľoval, až som na Brickfield prestal chodiť úplne. Útechu som našiel v podobe Petržalky, s ktorou som si zažil pár krásnych chvíľ. Hralo sa na parádnom štadióne, v nedeľu doobeda a hral sa tam pár rokov najlepší a najútočnejší futbal v lige. To, ako sa k Petržalke zachoval Kmotor (Ivan Kmotrík st. – mecenáš a biznismen, bližšie o jeho aktivitách aj TU), považujem dodnes za najväčšie chrapúnstvo. Klub úplne pochoval a ako ranu istoty mu ešte aj nechal zbúrať štadión, na ktorom sa dodnes nezačalo stavať tak, ako to vtedy veľkohubo proklamoval. Vtedy som na slovenský futbal úplne zanevrel. No a potom prišla táto výzva. Urobiť si vlastný klub s hodnotami, na ktoré môže byť človek právom hrdý, fanúšikmi, za ktorých sa nemusí hanbiť. Povedal som si, že sa jednoducho musím zapojiť.“

Kozmos má dnes oficiálne 92 členov a členiek, vrátane troch zahraničných a priemerná domáca návšteva je 100 osôb. Ukázalo a ukazuje sa, že je dosť ľudí, ktorí sa stotožňujú s myšlienkou demokratickej kontroly futbalu, ako aj so sociálnym a antifašistickým odkazom FK Kozmos. 

Fans a komunita

Kozmos hrá svoje domáce zápasy v Bratislave na Mladej Garde, malom štadióne blízko vysokoškolských internátov, ktoré navštevuje naozaj veľmi príjemná, pestrá a zaujímavá skupina ľudí. Rodiny s deťmi, muzikanti, dj´s, rôzne bratislavské postavičky, ale aj futbaloví nadšenci a nadšenkyne, ktorí a ktoré v Bratislave nemali kam chodiť na futbal. Vďaka nim má Kozmos aktívnu a hlasnú podporu nie len na domácich zápasoch, ale aj na výjazdoch. Či už v rámci Bratislavy alebo v okolitých obciach.

 „Atmosféru na zápasoch sa snažíme budovať. Je to dlhodobá práca. Na výjazdoch je to super. Sú miesta, kde Kozmos dokáže vytvoriť takú atmosféru, že nám potom chodia gratulovať aj domáci fanúšikovia.“ hovorí Martin a verí, že sa im podarí vybudovať ešte širšiu a aktívnejšiu fanúšikovskú základňu. Napomáha tomu aj skutočnosť, že sa stretávajú hlavne s pozitívnymi reakciami od hráčov iných klubov, delegátov a rozhodcov. Kozmos nie je umelý klub, ktorý by vznikol za pomoci veľkej finančnej injekcie, a aj preto je na dobrej ceste, aby mohol budovať iný futbal.

Prvý výjazd na pôdu Slávia Ekonom

Komunita je nosným elementom v samotnom názve FK Kozmos a jej budovanie je jedným z hlavných cieľov klubu. Tvoria ju členovia a členky, hráči a (budúce) hráčky, fans a všetci, ktorí klub podporujú a prikladajú ruku k dielu. Kozmos chce byť dlhodobo nie len obyčajným futbalovým klubom, ale aj jedným z príkladov iného fungovania (v) spoločnosti. Princípy solidarity, vzájomnej pomoci a demokracie patria medzi hlavné hodnoty klubu.

Kozmos je budúcnosť

V čase pandémie COVID-19 sa nejeden klub dostal do zložitej situácie. Je to výzva aj pre Kozmos. Ten ale má jednu výhodu, a to že vďaka financovaniu, ktoré pozostáva najmä z členských a dobrovoľných príspevkov a nie od sponzorov, je v tejto situácii finančne udržateľný a nehrozí mu finančný kolaps.

Ďakovačka hráčov FK Kozmos po zápase

Po reštarte športu, primárne futbalu chce klub pokračovať v začatej práci, rozširovať komunitu, ďalej prepájať členky, členov a fans s klubom a posilňovať svoju štruktúru. Klub chce taktiež rozšíriť prácu o podporu mládeže zo znevýhodneného prostredia a plánuje robiť otvorené tréningy pre verejnosť. Víziou je aj ženské futbalové družstvo. To všetko podľa Martina smeruje k spoločnému cieľu: „Chceme na Gardu dostať čo najviac nových ľudí, ktorí sa prídu zabaviť a užiť si futbal inak, ako boli doteraz zvyknutí – za vysoké vstupné, pri zlej klobáse, riedenom pive a otravnej hudbe.“

Oktobróvy turnaj s mládežou z chudobného prostredia bratislavských Kopčian.

V súčasných obmedzeniach a čase bez futbalu nám ako fans zostávajú hlavne spomienky na zážitky z minulosti, a práve tie sú motiváciou do ďalších aktivít na tribúnach, aj mimo nich. Martin, rovnako ako ostatní fans FK Kozmos, sú na tom rovnako.

„Najlepšie zážitky boli určite prvý súťažný a posledný domáci zápas zimnej sezóny. Ten prvý duel bol silný preto, že v príprave, kedy sa mužstvo len zohrávalo a tvorila sa kostra tímu, sme prehrali každý zápas. Naše očakávania preto neboli prehnané. Na Mladú gardu prišlo B-čko Tomášova. Ja som od známeho počul, že tam hrá vždy zopár chlapcov z Áčka, ktoré hrá predsa len o tri ligy vyššie. Na náš prvý zápas prišlo 150 ľudí a nakoniec sme vyhrali 3:2. Po zápase sme išli všetci spolu do Cvernovky – hráči, tréner, aj fanúšikovia a bolo to fakt krásne. No a ten posledný… Kto bol ten vie, strašná kaša.“

FK Kozmos je jasným príkladom toho, že sami vieme riadiť a tvoriť nie len futbal, ale aj spoločnosť podľa našich hodnôt – demokraticky, antifašisticky a bez kapitalizmu. Nepotrebujeme na to nikoho iného, než samých seba a chuť a silu spolupracovať. Záverom prajeme FK Kozmos veľa vydarených krokov v budúcnosti a takisto nových fanúšikov, pretože je pravdou to, čo sa spieva v najobľúbenejšom chorále – „Kozmos (takmer) najlepší!“

Nezabudni sledovať Kozmos na Facebooku a Instagrame! A ak chceš viac, vypočuj si prvý podcast s trénerom Jožkom a obrancom Ďurom o tom, čo znamená byť súčasťou demokratického futbalového klubu FK Kozmos.

Kto Sme?

Tohtoročnú jar vyplníme sériou článkov, v ktorých sa budeme venovať témam, ktoré aktuálne považujeme za hodnotovo najdôležitejšie. Prostredníctvom tejto série článkov pod názvom „Kto sme?“ ti chceme priblížiť naše hlavné postoje k dôležitým spoločenským otázkam a to ako sa dotýkajú futbalu, diania okolo neho a nás ako fans a ultras.

V našich článkoch sa budeme venovať nasledujúcim témam:

  • Moderný futbal
  • Sexizmus a gender
  • Klimatická kríza
  • Antifašizmus

Niektorým z týchto tém sme sa už venovali, iným ešte nie ale všetky sú pre nás podstatné. Prostredníctvom týchto článkov ti chceme ukázať ako by, podľa nás, mohli a mali vyzerať nielen futbal a dianie na tribúnach, ale aj spoločnosť a svet okolo nás.

Do tejto série patria aj niektoré články ktoré sme už publikovali:

Moderný futbal na slovenský spôsob

Slnko, futbal, revolúcia

Články zo série „Kto sme?“ budú na záver publikované v jednotnom zíne, ktorí bude k dispozícii na tohtoročnom UAFA CUP.

Slnko, Futbal, Revolúcia

9. októbra 2019 začala turecká armáda, za podpory džihádistických milícií, inváziu do Rojavy, čo je oblasť severnej Sýrie, s ktorou Turecko hraničí. Zámienkou tejto invázie bolo zabezpečenie pohraničného pásma a ochrana pred terorizmom zo strany Islamského štátu a zo strany jednotiek YPG a ženských jednotiek YPJ, ktoré chránia územie Rojavy a dlhodobo úspešne bojovali práve proti Islamskému štátu. V čase písania tohto článku boli vojenské aktivity pozastavené. V tomto článku však nechceme riešiť geopolitiku, vojenské operácie, či detaily fungovania revolučného, demokratického a sociálneho projektu v Rojave. Chceme sa pozrieť na úlohu futbalu v Rojave a v regióne, a na to, ako sa k vojenskej invázii postavili niektorí futbalisti a najmä fanúšikovia. 

ROJAVA

Cieľom opakovanej invázie Turecka (prvá sa uskutočnila v roku 2016 a druhá v roku 2018) je oblasť severnej Sýrie, ktorá hraničí s Tureckom, nazývaná Rojava. Ide prakticky o autonómnu oblasť, ktorej obyvatelia sú hlavne Kurdovia a Kurdky, ale žijú tam aj arabské, asýrske, turkménske, arménske a ďalšie komunity. Počas sýrskej občianskej vojny, ktorá začala v marci 2011 a fakticky pokračuje doteraz, a počas vojny proti Islamskému štátu obsadili oblasť Rojavy kurdské milície YPG a YPJ a spolu s miestnym obyvateľstvom, ktoré už predtým povstalo voči Sýrskej vláde, prevzali kontrolu nad regiónom.

Nie je jednoduché opísať fungovanie Rojavy na malom priestore. Revolúcia v Rojave viedla k zavedeniu novej samosprávnej oblasti. Jej cieľom je vytvoriť systém a spoločnosť, ktorá bude fungovať na princípoch feminizmu, ekológie, socializmu a priamej demokracie, a ktorej myšlienky vychádzajú z diela amerického anarchistu Murrayho Bookchina . Počas sýrskej občianskej vojny prišli do Rojavy bojovať alebo pomáhať dobrovoľníci a dobrovoľníčky z anarchistických, ľavicových a antifašistických skupín z rôznych krajín sveta.

Dobrovoľníci v Rojave
LGBT jednotka, ktorá bojovala v medzinárodných dobrovoľníckych zboroch proti Islamskému štátu.

Rojave sa podarilo odvrátiť útoky sýrskej vlády a významne pomôcť k porážke Islamského štátu, vďaka čomu vznikol priestor, aby napĺňali ideály revolúcie. Ekonomicky sa Rojava vymedzuje proti kapitalizmu a snaží sa fungovať na kooperatívnej ekonomike. Poľnohospodárstvo sa orientuje udržateľným a ekologickým smerom. Postavenie žien v spoločnosti sa zrovnoprávnilo, zanikla polygamia a náboženské zákony, namiesto ktorých sa presadzuje rovnosť platu, rovnosť v politickom zastúpení a reprodukčné práva ako umelé prerušenie tehotenstva. Politicky funguje Rojava decentralizovane, na systéme miestnych a oblastných rád, ktoré sú volené priamo a sú spojené do spoločnej federácie.

Nemôžeme však celú situáciu iba idealizovať. Pretrvávajú niektoré autoritárske praktiky – sú tu informácie o potláčaní opozície a tradičné autority – hlavne v podobe kmeňových lídrov,  a, i napriek deklarovanému odmietaniu hierarchií hrá podľa všetkého hlavnú rolu strana Zjednotená demokratická strana (PYD) a existuje tu kult jej (duchovného) vodcu Abdullaha Öcalana, ktorý je v tureckom väzení už od roku 1999. Je veľmi dôležité mať k Rojave kritický postoj. Zároveň ju ale považujeme pravdepodobne za najzaujímavejší politický projekt súčasnosti, ktorý má, alebo aspoň mal potenciál tvoriť spravodlivejšiu a ekologickejšiu spoločnosť bez nadvlády hierarchie a kapitalizmu.

Mapa Rojavy v rámci Sýrie a okolitých krajín. Mesto Afrin a okolie, zaliate červenou farbou, boli v minulosti súčasťou Rojavy, no v roku 2018 ich obsadilo Turecko.

Invázia Turecka sa skrýva za ochranu hraníc a boja proti terorizmu. Jej skutočné ciele sú však iné. Turecká spoločnosť sa pod vládou Recepa Tayyipa Erdoğana dala na cestu nacionalistickej diktatúry, ktorá šíri rasovú a etnickú nenávisť, potláča ľudské práva a prenasleduje kritikov vrátane antifašistických, anarchistických a ľavicových skupín. Príkladom z tribún sú antifašistické skupiny Vamos Bien z Fenerbahçe Istanbul a Karakazil z Gençlerbirliği Ankara, ktoré museli kvôli štátnym represiám obmedziť, až ukončiť činnosť na tribúnach. Kurdi, ktorí žijú v Turecku sú dlhodobo terčom diskriminácie a prenasledovania a mnohé kurdské skupiny sú prepojené na Rojavu. Cieľom invázie je obnovenie kontroly nad kurdskými pokusmi o samostatnosť a potlačenie Rojavy, ktorú nacionalistický diktátor nebude na svojich hraniciach tolerovať.

Turecký útok si v Rojave vyžiadal stovky obetí, vrátane mnohých civilných. Viac ako 300 000 ľudí muselo opustiť svoje domovy a utiecť. Taktiež sa vynárajú informácie o používaní zakázaných chemických zbraní voči civilnému obyvateľstvu, znásilňovaní žien, vrážd a iných vojnových zločinov. To všetko v podaní druhej najväčšej armády NATO a ich spojencov z džihádistických milícií.

Futbal a Rojava

Futbal má v Rojave miesto rovnako, ako hocikde inde.  V Rojave, ktorá je od roku 2011 skoro neustále vo vojenskom ohrození, futbalový život pokračuje. Pred občianskou vojnou fungovala futbalová liga v celej Sýrii, vrátane Rojavy.

Po zápase medzi Al-Jihad SC z kurdského Qamişlo a Al-Fotuwa z mesta Deir ez-Zor v roku 2004 nasledovali tri dni nepokojov, ktoré boli povstaním kurdského obyvateľstva proti Sýrskej vláde. Tá ich tvrdo potlačila, pričom zabila 30 až 100 Kurdov a Kurdiek, a tisícky následne utiekli z krajiny. Po potlačení povstania tankami a armádou si kurdská mládež uvedomila potrebu organizovať sa, čo viedlo k založeniu jednotiek YPG .

V rámci decentralizovanej správy Rojavy vznikli v jednotlivých regiónoch športové výbory. Tie spravujú spravidla vojnou zničené štadióny a pomáhajú s organizovaním klubov a súťaží. Zaujímavý je príbeh štadiónu v meste Raqqa. V čase, keď mesto kontroloval islamský štát bola z neho väznica. Po oslobodení mesta jednotkami z Rojavy sa do neho opäť vrátil futbalový život. Návrat futbalu na trávniky sa už udial aj v iných mestách na severe Sýrie. Po revolúcii v Rojave vznikol priestor aj pre ženský futbal. Vo viacerých mestách si ženy založili vlastné tímy a organizujú turnaje ženských družstiev.

Z tréningu ženského futbalového tímu v meste
Qamishlo‎

Pár dní po začiatku invázie oslavovali hráči tureckej reprezentácie góly v zápasoch s Francúzskom a Albánskom vojenským salutovaním. Vyjadrili tým podporu invázie a pridali sa na silnú vlnu rasizmu a nacionalizmu, ktorú turecký režim proti Rojave rozdúchava. UEFA sa nakoniec rozhodla toto konanie preskúmať disciplinárne, voči čomu sa osopil turecký „premiér“ Erdogan.

„Pozdrav“ hráčov tureckej reprezentácie v zápase proti Francúzsku.

Výsledky tohto disciplinárneho konania zatiaľ nepoznáme. Poznáme ale osud tureckého obrancu Cenka Sahina, ktorý na sociálnych sieťach vyjadroval podporu „heroickej armáde“ pár dní po začiatku invázie. Sahin, hráč FC St. Pauli, schytal veľkú vlnu odporu od fanúšikov St. Pauli a klub sa s ním rozhodol ukončiť spoluprácu. Sahin už s klubom ani netrénuje a v novom prestupovom období poputuje preč.

Kurdi, Kurdky a futbal

Futbal má priestor aj v kurdských komunitách mimo Sýrie a Rojavy. Kurdská reprezentácia hráva od roku 2008 na rôznych turnajoch a súťažiach, ktoré nespadajú pod hlavičku FIFA. Zúčastnila sa na VIVA World Cup v rokoch 2006 až 2012 a ConIFA World Cup, čo sú medzinárodne turnaje pre neuznané štáty, autonómne oblasti a národnostné a etnické menšiny. Kurdská reprezentácia sa skladala hlavne z hráčov, ktorí sa narodili a žijú v Iraku.  V Irackom Kurdistane má futbal celkovo významné miesto. Najväčším týmom je klub Erbil SC, ktorý hrá najvyššiu irackú súťaž a v rokoch 2012 a 2014 bol vo finále pohára AFC – súťaž podobná UEFA Europa League. Má solídnu fanúšikovskú základňu vrátane skupiny Ultras Qalla.

Ultras Qall

Futbal sa hrá aj v komunitách kurdských utečencov a utečenkýň. V Európe fungujú mnohé kurdské, nie len amatérske kluby. Vo švédskej Uppsale založili v roku 2004 kurdskí utečenci klub Dalkurd FF, ktorý dnes hrá už druhú najvyššiu švédsku súťaž. Vo Viedni pôsobí napríklad SV Rojava, v Berlíne FC Rojava Berlin a mnohé ďalšie tímy na amatérskych úrovniach v rôznych častiach Európy.

Dalkurd FF

Pre nás je asi najzaujímavejší príbeh druholigového klubu Amed S.K. z Diyarbakir v Turecku. Diyarbakir je prevažne kurdské mesto na juhovýchode Turecka. Fans klubu tvoria hlavne Kurdi a Kurdky. Hlavnou skupinou na tribúnach sú antifašistickí ultras – Barikat. Keďže turecký režim je rasistický a diskriminuje Kurdov a Kurdky, klub aj fans sa často stretávajú s problémami. Fans klubu boli pravidelne terčom útokov iných fanúšikov a, samozrejme, polície. Niekoľkokrát sa terčom útokov stali aj tréneri a manažment klubu . Turecká vláda a futbalový zväz sa klubom dlhodobo zaoberajú. V zmysle diskriminačných praktík dostali fans Amed S.K. zákaz cestovať na 63 zápasov svojho tímu, keďže turecký štát im vraj nedokáže garantovať bezpečnosť na výjazdoch. Ultras Barikat a zvyšok klubu sa ale nevzdávajú a naďalej zostávajú aktívni na zápasoch svojho tímu a vo svojej komunite.

Amed S.K. – Ultras Barikat

K tímu Amed S.K. sa viaže aj príbeh Deniza Nakiho. Naki sa narodil v Nemecku v rodine kurdských utečencov. V rokoch 2009 až 2012 hral za FC St. Pauli a zapájal sa aj do viacerých sociálnych aktivít okolo klubu. V roku 2013 prestúpil do tureckého Gençlerbirliği, odtiaľ ale odišiel po tom, čo na neho z rasových dôvodov zaútočili traja muži práve po tom, čo na sociálnych médiách vyjadril podporu Kurdom a Kurdkám z Rojavy v ich boji proti Islamskému štátu . Z Ankary odišiel práve do klubu Amed S.K. Naki, Kurd s ľavicovým politickým presvedčením hrajúci za kurdský klub, sa stal stredobodom pozornosti tureckých futbalových autorít. Za vyjadrenia podpory Rojave a boja Kurdov a Kurdiek za nezávislosť dostal najprv niekoľko dištancov od tureckého futbalového zväzu. V januári 2018 unikol pokusu o vraždu, keď na jeho auto streľbou zaútočili neznámi útočníci. O pár dní na to dostal Naki tri a pol ročný dištanc od tureckého futbalového zväzu za údajnú propagáciu terorizmu. Deniz Naki ale naďalej ostáva aktívnym kritikom tureckej vlády a podporovateľom Rojavy.

Solidarita z tribún

Situácia v Rojave neobišla ani tribúny. Mnohé ultras skupiny v Turecku po začiatku invázie vyjadrili podporu Erdoganovi a armáde a pripravili oslavné bannery na počesť tureckej armády. Je mrazivé a veľmi znepokojivé sledovať, aká silná vlna nacionalizmu, rasizmu a osláv vraždenia sa prehnala tureckými tribúnami. Erdoganov režim v Turecku dokázal vybudovať širokú podporu pre nacionalizmus, rasizmus a diktátorskú vládu a dianie okolo invázie do Rojavy je toho príkladom. 

Ultraslan – Galatasaray Istanbul a ich banner na podporu tureckej armády.

Do kampane proti tureckej invázii a na obranu Rojavy pod heslom „Rise up for Rojava“ (povstaň za Rojavu) sa zapojilo mnoho fans a ultras skupín z Nemecka, Grécka, Rakúska, Talianska alebo Anglicka. Veľké choreo pripravili Infamous Youth – ultras Werder Brémy, ako aj Ultras Sankt Pauli. Preto sme pripravili galériu choreografií a bannerov podporujúcich Rojavu alebo odpor voči tureckej invázii, ktoré sa za posledný jeden a pol mesiaca objavili na rôznych štadiónoch.

Nacionalizmus, vojna, rasizmus, diktátori – slová evokujúce v nás odpor, no ešte väčšmi cítime vzdor voči ich významu v reálnom svete. Futbal je o spájaní sa a vytváraní komunity bez ohľadu na to, kto má akú farbu pleti, pohlavie, rod, národnosť, sexuálnu orientáciu, či inú vrodenú črtu. Chceme preto rázne vyjadriť podporu všetkým, ktorí vzdorujú Erdoganovmu režimu, či už v Rojave, Turecku alebo inde.

Original 21 AEK Atény – Solidarita s utečencami

Od kamarátov z Atén, ultras AEK Atény – Original 21, nám prišla táto výzva. Original 21, ako aj klub AEK Atény, dlhodobo podporujú utečencov, pre ktorých je Grécko prvou a častokrát aj poslednou zástavkou v Európe. Rozhodli sa preto zorganizovať nový projekt na ktorý žiadajú aj medzinárodnú podporu. Prinášame vám ich výzvu, ktorou sa obrátili aj na nás.

Continue reading

© 2020 Tribúny sú naše

Powered by WordPressUp ↑