9. októbra 2019 začala turecká armáda, za podpory džihádistických milícií, inváziu do Rojavy, čo je oblasť severnej Sýrie, s ktorou Turecko hraničí. Zámienkou tejto invázie bolo zabezpečenie pohraničného pásma a ochrana pred terorizmom zo strany Islamského štátu a zo strany jednotiek YPG a ženských jednotiek YPJ, ktoré chránia územie Rojavy a dlhodobo úspešne bojovali práve proti Islamskému štátu. V čase písania tohto článku boli vojenské aktivity pozastavené. V tomto článku však nechceme riešiť geopolitiku, vojenské operácie, či detaily fungovania revolučného, demokratického a sociálneho projektu v Rojave. Chceme sa pozrieť na úlohu futbalu v Rojave a v regióne, a na to, ako sa k vojenskej invázii postavili niektorí futbalisti a najmä fanúšikovia. 

ROJAVA

Cieľom opakovanej invázie Turecka (prvá sa uskutočnila v roku 2016 a druhá v roku 2018) je oblasť severnej Sýrie, ktorá hraničí s Tureckom, nazývaná Rojava. Ide prakticky o autonómnu oblasť, ktorej obyvatelia sú hlavne Kurdovia a Kurdky, ale žijú tam aj arabské, asýrske, turkménske, arménske a ďalšie komunity. Počas sýrskej občianskej vojny, ktorá začala v marci 2011 a fakticky pokračuje doteraz, a počas vojny proti Islamskému štátu obsadili oblasť Rojavy kurdské milície YPG a YPJ a spolu s miestnym obyvateľstvom, ktoré už predtým povstalo voči Sýrskej vláde, prevzali kontrolu nad regiónom.

Nie je jednoduché opísať fungovanie Rojavy na malom priestore. Revolúcia v Rojave viedla k zavedeniu novej samosprávnej oblasti. Jej cieľom je vytvoriť systém a spoločnosť, ktorá bude fungovať na princípoch feminizmu, ekológie, socializmu a priamej demokracie, a ktorej myšlienky vychádzajú z diela amerického anarchistu Murrayho Bookchina . Počas sýrskej občianskej vojny prišli do Rojavy bojovať alebo pomáhať dobrovoľníci a dobrovoľníčky z anarchistických, ľavicových a antifašistických skupín z rôznych krajín sveta.

Dobrovoľníci v Rojave
LGBT jednotka, ktorá bojovala v medzinárodných dobrovoľníckych zboroch proti Islamskému štátu.

Rojave sa podarilo odvrátiť útoky sýrskej vlády a významne pomôcť k porážke Islamského štátu, vďaka čomu vznikol priestor, aby napĺňali ideály revolúcie. Ekonomicky sa Rojava vymedzuje proti kapitalizmu a snaží sa fungovať na kooperatívnej ekonomike. Poľnohospodárstvo sa orientuje udržateľným a ekologickým smerom. Postavenie žien v spoločnosti sa zrovnoprávnilo, zanikla polygamia a náboženské zákony, namiesto ktorých sa presadzuje rovnosť platu, rovnosť v politickom zastúpení a reprodukčné práva ako umelé prerušenie tehotenstva. Politicky funguje Rojava decentralizovane, na systéme miestnych a oblastných rád, ktoré sú volené priamo a sú spojené do spoločnej federácie.

Nemôžeme však celú situáciu iba idealizovať. Pretrvávajú niektoré autoritárske praktiky – sú tu informácie o potláčaní opozície a tradičné autority – hlavne v podobe kmeňových lídrov,  a, i napriek deklarovanému odmietaniu hierarchií hrá podľa všetkého hlavnú rolu strana Zjednotená demokratická strana (PYD) a existuje tu kult jej (duchovného) vodcu Abdullaha Öcalana, ktorý je v tureckom väzení už od roku 1999. Je veľmi dôležité mať k Rojave kritický postoj. Zároveň ju ale považujeme pravdepodobne za najzaujímavejší politický projekt súčasnosti, ktorý má, alebo aspoň mal potenciál tvoriť spravodlivejšiu a ekologickejšiu spoločnosť bez nadvlády hierarchie a kapitalizmu.

Mapa Rojavy v rámci Sýrie a okolitých krajín. Mesto Afrin a okolie, zaliate červenou farbou, boli v minulosti súčasťou Rojavy, no v roku 2018 ich obsadilo Turecko.

Invázia Turecka sa skrýva za ochranu hraníc a boja proti terorizmu. Jej skutočné ciele sú však iné. Turecká spoločnosť sa pod vládou Recepa Tayyipa Erdoğana dala na cestu nacionalistickej diktatúry, ktorá šíri rasovú a etnickú nenávisť, potláča ľudské práva a prenasleduje kritikov vrátane antifašistických, anarchistických a ľavicových skupín. Príkladom z tribún sú antifašistické skupiny Vamos Bien z Fenerbahçe Istanbul a Karakazil z Gençlerbirliği Ankara, ktoré museli kvôli štátnym represiám obmedziť, až ukončiť činnosť na tribúnach. Kurdi, ktorí žijú v Turecku sú dlhodobo terčom diskriminácie a prenasledovania a mnohé kurdské skupiny sú prepojené na Rojavu. Cieľom invázie je obnovenie kontroly nad kurdskými pokusmi o samostatnosť a potlačenie Rojavy, ktorú nacionalistický diktátor nebude na svojich hraniciach tolerovať.

Turecký útok si v Rojave vyžiadal stovky obetí, vrátane mnohých civilných. Viac ako 300 000 ľudí muselo opustiť svoje domovy a utiecť. Taktiež sa vynárajú informácie o používaní zakázaných chemických zbraní voči civilnému obyvateľstvu, znásilňovaní žien, vrážd a iných vojnových zločinov. To všetko v podaní druhej najväčšej armády NATO a ich spojencov z džihádistických milícií.

Futbal a Rojava

Futbal má v Rojave miesto rovnako, ako hocikde inde.  V Rojave, ktorá je od roku 2011 skoro neustále vo vojenskom ohrození, futbalový život pokračuje. Pred občianskou vojnou fungovala futbalová liga v celej Sýrii, vrátane Rojavy.

Po zápase medzi Al-Jihad SC z kurdského Qamişlo a Al-Fotuwa z mesta Deir ez-Zor v roku 2004 nasledovali tri dni nepokojov, ktoré boli povstaním kurdského obyvateľstva proti Sýrskej vláde. Tá ich tvrdo potlačila, pričom zabila 30 až 100 Kurdov a Kurdiek, a tisícky následne utiekli z krajiny. Po potlačení povstania tankami a armádou si kurdská mládež uvedomila potrebu organizovať sa, čo viedlo k založeniu jednotiek YPG .

V rámci decentralizovanej správy Rojavy vznikli v jednotlivých regiónoch športové výbory. Tie spravujú spravidla vojnou zničené štadióny a pomáhajú s organizovaním klubov a súťaží. Zaujímavý je príbeh štadiónu v meste Raqqa. V čase, keď mesto kontroloval islamský štát bola z neho väznica. Po oslobodení mesta jednotkami z Rojavy sa do neho opäť vrátil futbalový život. Návrat futbalu na trávniky sa už udial aj v iných mestách na severe Sýrie. Po revolúcii v Rojave vznikol priestor aj pre ženský futbal. Vo viacerých mestách si ženy založili vlastné tímy a organizujú turnaje ženských družstiev.

Z tréningu ženského futbalového tímu v meste
Qamishlo‎

Pár dní po začiatku invázie oslavovali hráči tureckej reprezentácie góly v zápasoch s Francúzskom a Albánskom vojenským salutovaním. Vyjadrili tým podporu invázie a pridali sa na silnú vlnu rasizmu a nacionalizmu, ktorú turecký režim proti Rojave rozdúchava. UEFA sa nakoniec rozhodla toto konanie preskúmať disciplinárne, voči čomu sa osopil turecký „premiér“ Erdogan.

“Pozdrav” hráčov tureckej reprezentácie v zápase proti Francúzsku.

Výsledky tohto disciplinárneho konania zatiaľ nepoznáme. Poznáme ale osud tureckého obrancu Cenka Sahina, ktorý na sociálnych sieťach vyjadroval podporu „heroickej armáde“ pár dní po začiatku invázie. Sahin, hráč FC St. Pauli, schytal veľkú vlnu odporu od fanúšikov St. Pauli a klub sa s ním rozhodol ukončiť spoluprácu. Sahin už s klubom ani netrénuje a v novom prestupovom období poputuje preč.

Kurdi, Kurdky a futbal

Futbal má priestor aj v kurdských komunitách mimo Sýrie a Rojavy. Kurdská reprezentácia hráva od roku 2008 na rôznych turnajoch a súťažiach, ktoré nespadajú pod hlavičku FIFA. Zúčastnila sa na VIVA World Cup v rokoch 2006 až 2012 a ConIFA World Cup, čo sú medzinárodne turnaje pre neuznané štáty, autonómne oblasti a národnostné a etnické menšiny. Kurdská reprezentácia sa skladala hlavne z hráčov, ktorí sa narodili a žijú v Iraku.  V Irackom Kurdistane má futbal celkovo významné miesto. Najväčším týmom je klub Erbil SC, ktorý hrá najvyššiu irackú súťaž a v rokoch 2012 a 2014 bol vo finále pohára AFC – súťaž podobná UEFA Europa League. Má solídnu fanúšikovskú základňu vrátane skupiny Ultras Qalla.

Ultras Qall

Futbal sa hrá aj v komunitách kurdských utečencov a utečenkýň. V Európe fungujú mnohé kurdské, nie len amatérske kluby. Vo švédskej Uppsale založili v roku 2004 kurdskí utečenci klub Dalkurd FF, ktorý dnes hrá už druhú najvyššiu švédsku súťaž. Vo Viedni pôsobí napríklad SV Rojava, v Berlíne FC Rojava Berlin a mnohé ďalšie tímy na amatérskych úrovniach v rôznych častiach Európy.

Dalkurd FF

Pre nás je asi najzaujímavejší príbeh druholigového klubu Amed S.K. z Diyarbakir v Turecku. Diyarbakir je prevažne kurdské mesto na juhovýchode Turecka. Fans klubu tvoria hlavne Kurdi a Kurdky. Hlavnou skupinou na tribúnach sú antifašistickí ultras – Barikat. Keďže turecký režim je rasistický a diskriminuje Kurdov a Kurdky, klub aj fans sa často stretávajú s problémami. Fans klubu boli pravidelne terčom útokov iných fanúšikov a, samozrejme, polície. Niekoľkokrát sa terčom útokov stali aj tréneri a manažment klubu . Turecká vláda a futbalový zväz sa klubom dlhodobo zaoberajú. V zmysle diskriminačných praktík dostali fans Amed S.K. zákaz cestovať na 63 zápasov svojho tímu, keďže turecký štát im vraj nedokáže garantovať bezpečnosť na výjazdoch. Ultras Barikat a zvyšok klubu sa ale nevzdávajú a naďalej zostávajú aktívni na zápasoch svojho tímu a vo svojej komunite.

Amed S.K. – Ultras Barikat

K tímu Amed S.K. sa viaže aj príbeh Deniza Nakiho. Naki sa narodil v Nemecku v rodine kurdských utečencov. V rokoch 2009 až 2012 hral za FC St. Pauli a zapájal sa aj do viacerých sociálnych aktivít okolo klubu. V roku 2013 prestúpil do tureckého Gençlerbirliği, odtiaľ ale odišiel po tom, čo na neho z rasových dôvodov zaútočili traja muži práve po tom, čo na sociálnych médiách vyjadril podporu Kurdom a Kurdkám z Rojavy v ich boji proti Islamskému štátu . Z Ankary odišiel práve do klubu Amed S.K. Naki, Kurd s ľavicovým politickým presvedčením hrajúci za kurdský klub, sa stal stredobodom pozornosti tureckých futbalových autorít. Za vyjadrenia podpory Rojave a boja Kurdov a Kurdiek za nezávislosť dostal najprv niekoľko dištancov od tureckého futbalového zväzu. V januári 2018 unikol pokusu o vraždu, keď na jeho auto streľbou zaútočili neznámi útočníci. O pár dní na to dostal Naki tri a pol ročný dištanc od tureckého futbalového zväzu za údajnú propagáciu terorizmu. Deniz Naki ale naďalej ostáva aktívnym kritikom tureckej vlády a podporovateľom Rojavy.

Solidarita z tribún

Situácia v Rojave neobišla ani tribúny. Mnohé ultras skupiny v Turecku po začiatku invázie vyjadrili podporu Erdoganovi a armáde a pripravili oslavné bannery na počesť tureckej armády. Je mrazivé a veľmi znepokojivé sledovať, aká silná vlna nacionalizmu, rasizmu a osláv vraždenia sa prehnala tureckými tribúnami. Erdoganov režim v Turecku dokázal vybudovať širokú podporu pre nacionalizmus, rasizmus a diktátorskú vládu a dianie okolo invázie do Rojavy je toho príkladom. 

Ultraslan – Galatasaray Istanbul a ich banner na podporu tureckej armády.

Do kampane proti tureckej invázii a na obranu Rojavy pod heslom „Rise up for Rojava“ (povstaň za Rojavu) sa zapojilo mnoho fans a ultras skupín z Nemecka, Grécka, Rakúska, Talianska alebo Anglicka. Veľké choreo pripravili Infamous Youth – ultras Werder Brémy, ako aj Ultras Sankt Pauli. Preto sme pripravili galériu choreografií a bannerov podporujúcich Rojavu alebo odpor voči tureckej invázii, ktoré sa za posledný jeden a pol mesiaca objavili na rôznych štadiónoch.

Nacionalizmus, vojna, rasizmus, diktátori – slová evokujúce v nás odpor, no ešte väčšmi cítime vzdor voči ich významu v reálnom svete. Futbal je o spájaní sa a vytváraní komunity bez ohľadu na to, kto má akú farbu pleti, pohlavie, rod, národnosť, sexuálnu orientáciu, či inú vrodenú črtu. Chceme preto rázne vyjadriť podporu všetkým, ktorí vzdorujú Erdoganovmu režimu, či už v Rojave, Turecku alebo inde.