JS32583650

 

Futbal bol v minulosti „verejný majetok“, ktorý zdieľali všetci, ktorí ho hrali a milovali. Dnes je to veľký biznis, ktorý slúži zisku. Tento článok upisuje pár príkladov z minulosti, kedy sa ho pokúsili riadiť fanúšikovia a hráči.

Eduardo Galeano, vo svojej knihe Futbal na slnku a v tieni, poukázal na komercionalizáciu najobľúbenejšieho športu na svete a jeho odcudzenie od svojich koreňov. Vo svojej knihe píše, že „keď sa zo športu stal priemysel, krása, ktorá v ňom prekvitala, radosť z hry, bola vytrhnutá zo svojich koreňov. Profesionálny futbal zavrhne všetko, čo je pre neho zbytočne, teda neziskové.“ To sme mali šancu vidieť aj na MS 2014 v Brazílii, kde moderný futbal ukázal svoju pravú tvár: mašinu ktorá slúži logike neustáleho zhromažďovania kapitálu (peňazí, nehnuteľností…), ktorý je agresívny voči tým na spodku spoločnosti, tým ktorí si nemôžu dovoliť sa zapájať do tejto oslavy modernej, konzumnej spoločnosti. Stal sa divadlom, ďalším tovarom na pultoch svetového supermarketu, do ktorého sa môžeme zapájať iba ako pasívni konzumenti.

 

Z nášho pohľadu môžeme futbal chápať ako akýsi verejný majetok, ktorý zdieľajú všetci, ktorí ho hrajú, alebo ho majú radi. Dnes ,ale môžeme sledovať vážne pokusy „sprivatizovať“ tento šport. Aj napriek tomu, že milióny ľudí po celom svete zdieľajú vášeň a zápal pre futbal, nemajú takmer žiadnu možnosť ovplyvniť dianie vo svojom klube. Namiesto toho sú kluby v rukách skorumpovaných futbalových zväzov a federácií, ktoré presadzujú čo najväčšie zisky a neustále produkujú obrovské škandály, ako ten posledný okolo prezidenta FIFA Seppa Blattera.

 

Jeden z prvých pokusov o odpor proti „byrokratizácii“ a „privatizácii“ futbalu sa udial počas udalostí v mája 1968 v Paríži (obrovské protesty, štrajky pracujúcich, okupovanie tovární a verejných budov proti kapitalizmu, konzumerizmu a vtedajšej spoločnosti vo Francúzsku – https://sk.wikipedia.org/wiki/M%C3%A1j_1968_v_Par%C3%AD%C5%BEi). Zatiaľ čo milióny ľudí štrajkovali a protestovali, študenti okupovali univerzity a francúzsky prezident de Gaulle utiekol z krajiny, tak skupiny futbalových hráčov šesť dní okupovala centrálu Francúzskeho futbalového zväzu. Vo svojom prehlásení tvrdili, že futbal bol ukradnutý hráčom a bol daný do služby zisku. Požadovali referendum všetkých 600 000 francúzskych futbalistov, ktoré by odstránilo „šmelinárov“ z vedenia futbalu. V konečnom dôsledku sa, ale ich pokus skončil po potlačený protestov v uliciach.

football-aux-footballeurs

17th June 1968: French police using tear gas to disperse student rioters in Paris. (Photo by Reg Lancaster/Getty Images)

 

Výbor futbalistov, ktorí okupovali centrálu futbalového zväzu a rioty počas mája 1968 v Paríži.

 

 

 

 

 

 

 

 

V Brazílii, v druhej polovici 70tych rokov sa hráči klubu Corinthians, rozhodli prevziať svoj klub do vlastných rúk. Motivoval ich k tomu Sokrates (https://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%B3crates), slávny kapitán tímu. Hráči viedli medzi sebou debaty a hlasovali o všetkých veciach, ktoré sa ich týkali – od toho kedy budú obedovať, po to, ako sa popasovať s obávaným concentração, čo bola a aj stále je bežný jav v Brazílii, kedy sú hráči nútene zavretí v hotelovej izbe deň alebo dva pred zápasom aby sa mohli koncentrovať a nič ich nerozptyľovalo. Jedno z významných rozhodnutí, ktoré prijali, bolo v novembri 1982, kedy si nechali vytlačiť „15. Hlasujte“ na svoje dresy. Tým chceli motivovať svojich fanúšikov aby išli hlasovať na prvé slobodné voľby od vojenského puču 1964. Tento model samosprávy, ktorý hráči vytvorili nesie ich meno – Demokracia Corinthians. Je nutné poznamenať, že nedostatok ich prístupu spočíval v tom, že zatiaľ čo hráči mali možnosť rozhodovať o veciach, ktoré sa ich týkali, fanúšikovia nie.

socrates-democracia-corinthians

Socrates počas éry „Demokracia Corinthians“

Jeden z príkladov klubov nad ktorými prevzali kontrolu fanúšikovia, je klub Ebbsfleet United, ktorý hrá v anglickej Conference South. Dňa 13.11.2007 bolo zverejnené, že komunita ľudí okolo portálu MyFootballClub (MyFC) preberá správu nad klubom. MyFC bola stránka, kde boli registrovaní fanúšikova tohto klubu a všetkých 27 000 členov tejto stránky vyzbierali medzi sebou £700 000 potrebných na uzavretie zmluvy s predošlým vlastníkom. Všetci členovia mali rovnaký podiel v klube, ale nemali z neho zisk a nedostávali dividendy. Členovia mohli hlasovať o prestupoch, zložení mužstva, rozpočte, cene lístkov a vlastne o všetkých veľkých rozhodnutiach. Vďaka svojej demokratickej štruktúre sa členovia MyFC sa rozhodli, že Liam Daish, ktorý bol do vtedy aj manažér klubu sa stal iba hlavným trénerom a manažment prešiel pod MyFC. Počas tejto priamo-demokratickej správy klubu fanúšikmi v sezóne 2008 vyhralo Ebbsfleet Utd. ako FA trofej a miestny Kent Senior Cup.

Po dramatickom poklese členstva (z 32 000 na iba 1000) sa členovia MyFC rozhodli 23. apríla 2013 predať svoj podiel v Ebbsfleet United. Dôvodov, prečo členstvo upadlo bola viacero. Napríklad neustála nedôvera funkcionárov a trénerov klubu voči fanúšikom ako vlastníkom. Zároveň počas ekonomickej krízy boli členské poplatky príliš veľkou finančnou záťažou. V neposledným dôvodom ostáva, že niektorí členovia MyFC to brali iba ako koníček a nie ako pokus o sociálnu a politickú zmenu v spoločnosti .

Všetky vyššie uvedené príklady mali svoje chyby. V prvom príklade sa hráčom, ktorí sa snažili pôsobiť politicky a demokraticky mimo štadiónu, nepodarilo zapojiť fanúšikov. Príklad MyFC zas bol presným opakom. Napriek tomu nám tieto príklady dávajú neoceniteľné skúsenosti, z ktorých vyplýva, že pokiaľ sa prepoja hráči a fanúšikovia, vzniká priestor a hnutie, ktorým možno bojovať proti komercionalizácií a „privatizácií“ futbalu. Avšak aby takéto hnutie mohlo byť dlhodobo úspešné, musí byť spojené aj so širším spoločenským dianím.

Vidíme že urobiť z futbalu opäť „verejný majetok“, ktorý by spravovali hráči a fanúšikovia je reálna možnosť, o ktorú sa už ľudia snažili a stále snažia. Futbal je totiž viac ako len veľký biznis, ktorému vládnu mocnári zo Švajčiarska. Je to najpopulárnejší šport, ktorý chce slúžiť tým, ktorí ho milujú.

 

článok bol prebratý a mierne upravený z anglického originálu: http://libcom.org/library/football-commons