Vždy, keď cestujeme niekam na dovolenku, zvykneme si vopred pozrieť nejaké miestne zaujímavosti. Či už pamiatky, múzeá alebo galérie, okolie… Ale sú medzi nami aj takí, ktorí si namiesto toho najprv pozrú rozpis zápasov miestnej futbalovej ligy.

My máme, takpovediac, šťastie, keďže si za dovolenkovú destináciu vyberáme Baskicko. To neznamená len oceán a hory, ale aj La Ligu v oblasti, ktorá je známa okrem separatizmu a nacionalizmu aj silnou ľavicovou scénou a antifašistickými futbalovými fanúšikmi. Žreb nám praje a v nedeľu 10.9 sa hrá zápas Athletic Bilbao vs. FC Girona. San Sebastian aj Eibar hrajú vonku.

Ako sa však ukazuje, dostať sa na zápas nie je až také jednoduché, aj keď sme len dvaja. Aj keď grupe Athletica píšem dostatočne vopred, nik sa nehlási. Skúšame sa na nich nakontaktovať aj cez USP, ale opäť bez výsledku. V sobotu večer to vyzerá, že sa nikam nejde. V nedeľu o 11tej ráno dostávame správu od grupy Athletica, aby sme bol o druhej pred štadiónom. Dosť nás to prekvapuje a rýchlo meníme plány, keďže by bola škoda túto šancu nevyužiť.

 

Nakoniec sa o 15.30 stretávame pred San Mamés s borcom z chuligánky Herri Norte Taldea (HNT) a dostávame lístky. Vysvetľuje, že sa nemohli ozvať skôr, lebo do poslednej chvíle nevedeli, či pre nás tie lístky mať budú alebo nie. Postupne sa pridávajú ďalší domáci a s tými, ktorí rozprávajú po anglicky, debatíme o AS a Athleticu, resp. TG a HNT. Oceňujú antifašistické choreá TG, ktoré sa im podarilo dohľadať na webe, a pýtajú sa na ultras scénu na Slovensku. Sú medzi nimi aj pamätníci zápasu Athletic Bilbao – Slovan Bratislava z roku 2011.

Medzičasom sa okolie štadióna plní ľuďmi v bielo-červených pásikavých dresoch Athletica Bilbaa, skupinky spievajú chorály, na štadión smerujú starí aj mladí, muži aj ženy, a nie je vôbec nič čudné na 60ničke, so šálom Athletica uviazaným na kabelke. Tesne pred výkopom vchádzame na štadión aj my a zaujmeme miesto v sektore domácich, asi vo štvrtom rade od trávnika.

Pri vchode do sektora dostávame zoznam chorálov, ktoré sa dnes budú spievať v španielčine a baskičtine. V sektore je okolo 80 ľudí, ktorí sa snažia aktívne povzbudzovať, a od prvej minúty sa ľudia striedajú pri obojručkách. Prekvapuje nás však najmä absencia speakera.

V 11tej minúte začína dohodnuté “choreo”, keď domáci ako aj hostia vyťahujú katalánske vlajky, keďže Girona leží na severovýchode tejto autonómnej oblasti. Celý štadión sa pridáva k potlesku
a vyjadruje solidaritu s Katalánskom, kde sa 1.10.2017 konalo referendum o nezávislosti. Ak hovorím celý štadión, tak naozaj myslím tých cca 40 000 ľudí (kapacita je 53 000), ktorí sa tiež pridávajú k pokriku “Independencia”, a ten znie štadiónom počas jednej – dvoch minút.

 

Zlomový bod prichádza v 20tej minúte zápasu. Sektor domácich sa nachádza v dolnom rohu pri jednej z rohových zástaviek a, ako som spomínal, do tejto minúty bola vždy hore aspoň jedna obojručka. Teraz však prichádza rozhodnutie, tlmočené sbs, že obojručky musia ísť dole, keďže prekážajú televíznej kamere v natáčaní. Rozhorčení domáci tak hádžu všetky obojručky na trávnik, alebo smerom ku kamere, dávajú dole vlajky a bannery a protestne odchádzajú zo sektoru. My, samozrejme, s nimi. Takýmito protestnými odchodmi zo sektoru sa domáca grupa snaží zatlačiť na vedenie, aby im umožnili dôstojný support. Mimochodom, za výtržnosti na štadióne môže byť udelená pokuta do výšky 6 000€ a preto aj hádzanie obojručiek treba brať s rezervou, prihliadnuc na ich váhu a rozmery.

Sektor HNT na začiatku zápasu, aj s obojručkami.

Už prázdny sektor HNT po 20. minúte.

Presúvame sa do priestoru nad sedačkami, teda do „uličky“ s bufetom a toaletami. Odtiaľ pokračuje support, ktorý je v krátkom čase korunovaný vedúcim gólom domácich. Do prestávky sa už nič vážnejšie neudeje. Počas prestávky časť domácich rezignuje a odchádzajú do ich krčmy dopozerať zápas v telke, pri cige a pive (to, že na štadióne je zákaz predaja alkoholu aj zákaz fajčiť hádam nemusím pripomínať). Žiaľ, týmto rozhodnutím sa končí aj aktívne povzbudzovanie a zápas sa dohráva bez aktívnej podpory ultras. Práve počas tohto ticha sme si však mali možnosť vychutnať „atmosféru moderného futbalu“. Neustála rotácia reklamných bannerov, takmer prázdna VIP lóža, SBS v rozlišovačkách New Balance apod. Korunu tomu dávajú stĺpy okolo, na ktorých sú min. po štyri kamery, na niektorých aj osem. Radšej tretia liga bez tribúny ako toto.

Zápas končí výhrou domácich 2:0 a my ešte radi prijímame pozvanie na pivo od HNT a zapadáme do ich klubovne/krčmy. Krásny priestor neďaleko štadióna zdobia grafity, šále, vlajky HNT či spriatelených ultras skupín. Otvárame pivo, meníme šály a nejakú chvíľu debatíme. HNT spomínajú na výjazdy, či futbalové turnaje, ktorých sa zúčastnili. Medzi pamätné vety jednoznačne patrí „We have few friends and lot of enemies. You know fascists, Spanish and so“ (Máme málo priateľov a veľa nepriateľov. Vieš fašisti, španiely a tak).

 

 

Zostáva nám len poďakovať ľudom z HNT, že sa nás ujali a zabezpečili nám možnosť pozrieť sa na jednu z najprestížnejších líg na svete. Avšak viac si vážime, že nám porozprávali niečo o súčasnej scéne v Španielsku a podelili sa s nami o rôzne príhody. No a v neposlednom rade ďakujeme za pivo :D.